piatok 17. februára 2017

Flotila – Keď počítačoví nerdi zachraňujú ľudstvo



Ernest Cline je náš človek. Je to nadšený hráč, nerd a geek ponorený do sveta popkultúry. Ten si zamiloval tak, že fantazíruje s otvorenými očami o tom, aké by to bolo byť hrdinom jeho obľúbených príbehov. Už jeho prvý román – Ready Player One – bol o tínedžerovi, ktorý prežil dobrodružstvo svojho života a získal lásku vo videohre. Flotila je o niečom podobnom, ale zároveň úplne iná.


Cline píše to o čom my, alebo aspoň ja, snívame. Zachrániť svet, nebyť zbytočný, použiť znalosti Béčkových filmov a brakovej literatúry v prospech civilizácie a pri tom získať super sexi lásku, ktorá nám aj rozumie. Rozprávka pre nás, ktorí piatkové večery trávime vo virtuálnej realite.
Jeho príbehy sú popretkávané odkazmi na hry, filmy a hudbu. Je v tom prítomná istá rezignácia na originalitu, všetko tu už raz bolo. Vykrádaním by som to však nenazval. Cline sa inšpiruje, jeho knihy sú poctou artefaktom, ktoré ho inšpirovali. Sú správou pre všetkých ako je on. Príbehmi vytvorenými z lásky k popkultúre. Sny moderných detí na papieri.
Medzi týmto a vykrádaním je tenká hranica. Možno je to naozaj vykrádanie, ale nie priživovanie. Nie bezduchý kalkul bez srdca. Pravý opak.

Taká je aj Flotila.
Mix Posledného hviezdneho bojovníka, Enderovej hry a mnohých iných vecí. Zároveň je príbehom, ktorý obstojí aj bez znalosti „predlôh“.
Zack Lightman je tínedžer, ktorý je dobrý len v hraní videohier. Hlavne jednej konkrétnej – Flotily, simulátoru vesmírneho boja. Jedného dňa však zistí, že hra bola vytvorená tajomnou organizáciou na to, aby civilistov vycvičila potajomky do boja a našla najnadanejších z nich, ktorých by postavila do prvej línie. Lebo k zemi sa rúti mimozemská invázia a našu zničenú modrú guľu bude treba brániť. No nie je to snom každého hráča? Zistiť, že jeho obľúbený svet je skutočný a že tie hodiny strávené za obrazovkou neboli zbytočné?

Príbeh Flotily nie je najoriginálnejší a miestami je predvídateľný. Niektoré vzťahy sa formujú veľmi
Ernest Cline
rýchlo, ale autor sa šikovne odvoláva na tlak spôsobený inváziou. Pod hrozbou vyhubenia sa každý rýchlo zaľúbi, aby si posledné hodiny pred bojom užil.
To je jedna z výhod knihy. Má rýchly spád a nad výraznejšími nezrovnalosťami v texte nie je čas sa zamýšľať. Našťastie ich tam ani nie je veľa. Flotila je premyslený a dobre napísaný príbeh. Jediným sklamaním môže byť uponáhľaný záver, kde sa vyvrcholenie celej knihy udeje na pár stranách. A udeje sa tam veľa. Aj momenty by mohli byť silné, ale emočný dopad sa v tej rýchlosti stráca. Čo je škoda, lebo zvyšok knihy funguje v tomto smere na jednotku.
Flotila je kombináciou väčšiny klišé a stereotypov o mimozemskej invázií, aké vám napadnú. Je tam aj zdôvodnené, prečo je to tak, nie je to hlúpe a napísané je to šikovne, takže to čitateľovi nemusí nevyhnutne prekážať. Práve naopak – ak ste podobne naladení ako Cline, kniha vás chytí a nepustí. Ocitnete sa na mieste, kde je jedno, či je to vykrádačka alebo nie, bude tam len čistá radosť z čítania sci-fi. Možno ešte väčšia, ak patríte k mladším ročníkom. S istým preháňaním by sa dalo povedať, že Flotila je Ederova hra pre miléniovú generáciu.

Prirodzene nás láka porovnávať Flotilu s RPO. Ktorá z týchto kníh je lepšia? Asi RPO ale len o pixel. RPO má väčší a hlbší svet, príbeh je komplikovanejší a postavy majú čas nám prirásť k srdcu. Avšak Flotila je akčnejšia, prehľadnejšia a hlavne príbeh je napísaný konzistentnejšie. Cline sa sústredil na samotné rozprávanie, nie na svet. Ani popkultúrne narážky nehrajú takú rolu ako v RPO. To neznamená, že ich ubudlo. Flotila sa teda číta ľahšie a priam si pýta sfilmovanie, čo sa o RPO nedá povedať.

Flotila je iná ako Ready Player One. V istých bodoch je podobná, ale čitateľský zážitok bude mierne odlišný. Je plná klišé, ale nečíta sa zle, práve naopak. Ak patríte ku geekom, ale takým tým echt oldschool geekom, nie tým čo sa na to len hrajú, aby išli s módou, Flotila by vám mohla sadnúť. Lebo jej jediná slabina je záver.
80%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára