Najhustejšia atmosféra, akú som zatiaľ zažil, bola
v hre Amnézia: Pád do temnoty (Amnesia:
Dark descent) od Frictional Games. Dielo severanov inšpirované klasickými
horormi z prelomu 19. a 20. storočia. Nádhera, bál som sa. Nebojím sa
to priznať, veď preto som ju hral.
Pre mňa rozhodne najstrašidelnejšia hra a jeden
z najväčších zážitkov, ani do filmu sa tak neponoríte. No a teraz ho
niečo prebilo.
„Slender“ znamená štíhly. To by sme mali vedieť, ale
nevieme, aspoň nie všetci. „Slender“ sa stalo aj synonymom nového druhu
strachu, nového hororu točiaceho sa okolo mestskej legendy, známej ako Slender
Man. A Slender: The Arrival je hra, ktorá je rovnako desivá ako Amnézia. Stojí za ňou malé nezávislé
štúdio s názvom Blue Isle. Hra je to krátka, má len zopár kapitol, systém je
jednoduchý (len sa potulujete po mapke a zbierate/ zatvárate/ zapínate
veci), príbeh akoby vycucaný z prsta.
Kričal som, kričal, lebo som sa zľakol. Nie raz, viac-krát.
Je jasné, že keď niektorý z levelov prechádzate po desiaty raz, už to nie
je ono. Ale pri prvom máte, čo robiť, aby ste sa udržali na stoličke.
Nepreháňam. Ruky sa mi triasli a srdce bilo ako o život.
Ústredný motív je len prepísaný mýtus o Slender Manovi
do videoherného jazyka. Proste sa potulujete lesom a celý čas vás niekto
prenasleduje. Zvuky, hudba, ale aj zatemnený obraz vám veľmi nepomáhajú, hra je
rozhodne neférová. Ale zaujímavé je na nej niečo iné. Pozadie.
Slender Man je mestský mýtus, ktorého existenciu môžeme
presne datovať. Vznikol na fóre Somethink
Awful v júni 2009 v rámci
súťaže o Najdesivejšiu „paranormálnu“ fotku vytvorenú členmi fóra.
Podarilo sa. No a potom sa to ujalo a rozrástlo do netušených rozmerov.
Slender Man je chudý humanoidný tvor s neprirodzene
dlhými končatinami, bez tváre, v saku a červenej kravate, niekedy
k tomu pripojí aj chápadlá. Dokáže sa teleportovať, nevidí ho nikto iný
okrem detí a jeho obetí, spôsobuje poruchy v digitálnej technike. Je
to úchyl, ktorý ľudí sleduje najskôr z bezpečnej vzdialenosti, no postupne
sa zjavuje čoraz bližšie a bližšie. Nakoniec človek podľahne nutkaniu ujsť
do lesa, z ktorého sa nikdy nevráti. Blízkosť tejto entity vyvoláva silnú
paranoiu, posadnutie tým, že niekto je tam vonku, halucinácie a desivé
nočné mory o utekaní a prenasledovaní. Často-krát nechodí sám, má
okolo seba kult, alebo posadne iných ľudí, tzv. „proxy“, ktorý za neho
vykonávajú jeho robotu.
Zameriava sa hlavne na unášanie detí a vypitvanie
každého, kto sa o neho zaujíma. To je spôsob ako ho privolať. Nie je ťažké
si predstaviť, že v tomto momente stojí za mnou alebo za Vami, zohnutý pod
stropom, hlava otočená neustále na nás, sako sa mu mierne vlní. V momente,
keď sa otočíme, zmizne, len v dome zapraská podlaha a na ulici
zabliká lampa. Tak to funguje.
Slender Mana vytvorila a šíri hlavne fanúšikovská
základňa. Z fotiek a rečí o zmiznutých deťoch to cez amatérske
seriály štýlu „Blair Witch“ zverejňovaných na YouTube prerástlo do toho, čo som
popísal vyššie. Vo všeobecnosti sa tieto fanarty nazývajú „creepypasta“.
Najznámejšie z nich sú YT kanály MarbleHornets,
EwerymanHYBRID, Tribe Twelve a DarkHarvest00.
Ide o naozaj zaujímavé počiny, plniace svoj účel – vyvolanie
zimomriavok- kde rekcia divákov je hnacím motorom ich vzniku.
Samozrejme, že Slender Man preniká aj inde. Niet pochýb, že
tento fenomén zaujme aj hollywoodskych tvorcov hororových filmov. Prvá
lastovička je nie príliš vydarené ENTITY.
A zopár amatérskych projektov. Zatiaľ nič veľké, ale ktovie, ako dlho to
na seba nechá čakať? Slender Man je príliš populárny na to, aby ho prehliadali.
Populárny a univerzálny.
Preto o ňom píšem, lebo to je na ňom to
najzaujímavejšie. „ Ako je možné, že jednoduchý umelý mýtus je taký
populárny?“ Stal sa z neho dokonca meme!
Ľudia vedia kde a prečo vznikol a aj tak sa nájdu takí, čo sú
presvedčení, že je skutočný. Čo môže za túto „dôveryhodnosť“, za túto
univerzálnosť? Slender Man desí každého, bez rozdielu, ale prečo?
Je to jednoduchšie, ako sa zdá. Každý máme občas pocit, že
sme sledovaní. Veľký Brat, Illumináti, vládne spiknutia, špióni alebo len
zvedavá suseda a neviem čo ešte.
Nepríjemný pocit, že je na nás upreté nejaké neviditeľné oko a chce
nám ublížiť. Neznáma korporácia, ľudia bez tváre. To všetko je Slender Man
v jeho obleku. To a omnoho viac.
V tejto postave sa stretli všetky základné
a paranormálne prvky, ktorými je prešpikovaná každá mestská legenda.
Zrnenie kamery, teleportácia, kult...Nikto nevie, čo by mal byť zač
a dokonca sa zjavujú diela hovoriace, že slúži niečomu horšiemu. A dokonca
má aj tie chápadlá. Tam kde kedysi bolo obrovské a desivé Cthulhu
prenikajúce do snov, je teraz nenápadný a naoko bežný chlapík prenikajúci
do snov.
Jeden z tvorcov Marble
Hornets sa vyjadril, že popularita Slender Mana spočíva v tom, že je
to skôr prázdna schránka, forma, ktorú každý môže naplniť svojím vlastným
obsahom. Dokonalý príklad strachu z neznáma. Ako som už povedal, moderný
nástupca Cthulhu. Už nás nedesí to, čo je enormne veľké a ukryté
v neznámej diaľke. Desí nás to, čo vstupuje do nášho súkromia nevidené,
pred čím sa nedá ujsť.
To je Slender Man. Strach o naše súkromie, strach zo
straty kontroly nad naším životom, telo, mysľou. Preto sa z neho za krátke
štyri roky od vzniknutia stal fenomén, ktorý s nami v horore bude
ešte dlho.
V rámci kampane na Slender:
The Arriwal padla táto veta:
„Slender Man – to je strach sám o sebe.“ Súhlasím.
Slender Man je strach, jeho dokonalé stelesnenie. Slender
Man je vrcholný produkt súčasnosti hororu. S ničím lepším sa tak skoro
nepríde.
A teraz si pôjdem ľahnúť, dúfajúc, že tie zvuky na
chodbe má na svedomí drevený obklad a mrazenie na zátylku moja fantázia.
Dúfajúc, že konečne zaspím a nebude sa mi opäť snívať o chudom bielom
chlapovi sledujúcom ma na každom kro...Čo to bolo?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára