Techno – thriller je špecifický žáner kombinujúci sci-fi
a dobrodružnú zápletku (špióni, vojenské zariadenia, nadnárodné korporácie
a utajované projekty), ktorého príbehy sú zasadené do súčasného sveta. Ja
mám k nemu blízky vzťah. Pokiaľ ma pamäť neklame, čo sa inak stáva často,
práve cez techno - thriller som sa dostal k zahraničnej sci-fi.
A vlastne aj tej slovenskej lebo Repkov román Tajomstvá troch strelených ním tiež trochu zaváňa a nepamätám
si, že by som nejaké sci-fi čítal pred tým.
Za moju lásku k tomu žánru môže jeho zakladateľ
a najznámejší predstaviteľ Michael Crichton. Pamätám si na to vzrušenie
keď som sa ako trinásťročný fagan prešmykol v knižnici do dospeláckeho
oddelenia a vyniesol odtiaľ Park
dinosaurov (v originály Jurrasic Park). Kniha bola omnoho
dospelejšia a o dosť náročnejšia ako film, ale to mi nezabránilo, aby
som ju mal prečítanú po dvoch dňoch. Ale skutočné nadšenie prišlo až
s knihou Hranica času (filmovej
verzií sa vyhnite).
Slovenské vydanie Jurského parku zo začiatku 90-tych. |
Techno - thriller je záludný, je to niečo súčasné
a aktuálne, aspoň sa tak tvári, ale v skutočnosti je to sci-fi ako
remeň. Plní podobnú úlohu ako kyberpunk, vlastne by častokrát mohol byť
kyberpunkom, ale nie je, lebo ľudia si ho mylne pletú s kriminálkami.
Dokonalým príkladom je Dan Brown. Je zbytočné namietať, Dan Brown je naozaj TT,
jeho prvá kniha (Digitálna pevnosť) je
toho dokonalým príkladom, ani Bod klamu
nezaostáva a v Anjeloch
a Démonoch ide aj tak hlavne o antihmotu, Illumináti sú až na
druhom mieste.
Práve preto je tento autor dôležitý, aspoň na teraz. Anjeli a Démoni totiž určili smer,
kam sa tento žáner bude uberať. Alebo aspoň jeho mainstreamové variácie.
„Technobláboly“ ľudí nebrali, zaujímavejšie to bolo inde, na
poli humanitných vied, histórie a konšpirácií. Preto Brown napísal DaVinciho kód, techno -thriller, ktorému
chýba to „techno“, ale stále je
„scientic fiction“. Následky nenechali dlho čakať.
Thrillerov, zaoberajúcich sa tajomstvami histórie je
neúrekom, ale jeden autor vyčnieva. Aspoň pre mňa, ale podľa reakcií aj pre
iných.
David Gibbins |
David Gibbins, podmorský archeológ, cestovateľ
a spisovateľ. Tento odborník, keď niečo tvrdí, nie je to blbosť, nechýba
tomu vnútorná logika a neprahne po prvoplánovej senzácií. To je jeho sila
a zároveň slabina.
Jack Howard, podmorský archeológ, cestovateľ, milionár,
Angličan a dobrodruh, proste typický hľadač pokladov, to je Gibbinsov
hrdina. Pamätám si, ako hľadal Atlantídu. Bolo to dobré ale nie skvelé, príliš
detailné a odborné popisy mi prekážali, taktiež akcie bolo málo. Teraz som
sním hľadal menóru – sedemramenný židovský svietnik – a Avalon. Tento raz
to bolo skvelé.
Križiacke zlato,
kniha tenšia a svižnejšia ako Gibbinsov debut, ale stále trpiaca jeho
priveľkou dôslednosťou. Opäť podrobné technické popisy moderných archeologických
pomôcok, opäť hrdinovia trávia viacej času teoretizovaním ako samotnou akciou.
Ale tentoraz to nevadí, v knihe je niečo, čo som si pred tým nevšimol.
Gibbins je dôsledný, čerpá z vlastných skúseností
a reálnych teórií (takže si nevšimnete tú hranicu, kedy končí veda a začína
fikcia), čo je vidieť a je to vidieť hlavne na tom, že historický príbeh
v pozadí knihy je zaujímavejší ako samotné dobrodružstvo jeho hrdinov. Je
to preto, že Gibbins je hlavne archeológ až potom spisovateľ, je nadšený z toho,
keď môže odkrývať históriu a hľadať súvislosti. Rovnako zapálený do toho
je aj Jack Howard a jeho tím. A to je hlavný motív týchto kníh. Nie
priniesť šokujúce odhalenie, ale podeliť sa o radosť z práce. Darí sa
mu to, text len tak pretká objaviteľským nadšením. Účel splnený.
Samozrejme, nie je to len o tom. Stále sa dostáva
k slovu mierne neprehľadná akcia, napätie, nacistický kult a vôbec
všetko, čo od takejto knihy očakávame. Číta sa to ľahko, len miestami zaškrípe
preklad, ale to sa stáva, človek si na to zvykne, pokiaľ to vyslovene nekole
oči. Text je vyvážený, pasáže sa nám striedajú v príjemnom tempe. Keby
nám ho bolo málo, autor v doslove objasňuje nakoľko čerpal zo skutočných
prameňov a kde začína jeho fikcia. Lebo práve realistickosť a uveriteľnosť
sú najsilnejšie stránky knihy a je fajn vedieť, že Gibbins kvôli tomu cíti
istú zodpovednosť. Nie ako Brown.
Križiacke zlato je
príjemné čítanie a v dobe, keď sú kníhkupectvá prepchaté Infernom, tak padne za dobre na
napravenie (alebo urobenie) chute. Či už pred alebo po Brownovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára